Nenašli ste požadovaný materiál alebo máte záujem o ďalšie objemové zľavy? Potrebujete poradiť alebo máte špeciálnu otázku?
Vyžiadajte si našu cenovú ponuku na stavebný materiál
Máte cenovú ponuku? Dojednáme za Vás nižšiu cenu!

Zatepľovanie

17.február 2012

 

Kontaktné a odvetrané zateplovacie systémy

Kontaktné systémy

Zatepľovanie budovy nie je len obložením fasády tepelnou izoláciou, ale ucelený systém tepelnej a poveternostnej ochrany budovy.

Vo všeobecnosti sa zatepľovacie systémy skladajú z nasledovných vrstiev: - podkladová alebo spojovacia, - tepelnoizolačná, - vystužovacia vrstva,- povrchová vrstva.

Podľa toho či medzi povrchovou vrstvou a tepelnou izoláciou máme odvetranú vzduchovú medzeru alebo nie rozoznávame odvetrané a kontaktné systémy zatepľovania. Pri kontaktných systémoch sa uplatňujú mokré procesy (súvisiace s prípravou omietky). Naopak pri odvetraných systémoch sa uplatňujú suché procesy, keďže povrchový plášť tvorí väčšinou obklad so samostatnou nosnou rámovou konštrukciou pripevnený o obvodovú stenu. Z uvedeného vidno, že zateplenie fasády, strechy či podkrovia musí okrem požiadavky na tepelnú ochranu budovy spĺňať aj požiadavky na mechanickú odolnosť a stabilitu, požiarnu bezpečnosť, hygienu a kvalitu vnútorného prostredia (z hľadiska emisie škodlivín), akustickú ochranu a samozrejme aj životnosť. Pri súčasných cenách energií (a tie budú aj v budúcnosti rásť) sa návratnosť zatepľovacích systémov pohybuje od 7 do 10 rokov s perspektívou, že rastúce ceny energií v budúcnosti môžu túto dobu návratnosti skrátiť. Odporúčame stavebníkom aby uprednostnili systémy zateplenia certifikované, vyskúšané a zodpovedajúce požiadavkám zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Autoritou, ktorá sa zaoberá vydávaním týchto osvedčení je TSUS, Studená 3, Bratislava.

Kontaktné systémy

Pri kontaktných systémoch zateplenia je vrstva tepelnej izolácie v celoplošnom kontakte s povrchovou vrstvou konštrukcie. Tepelná izolácia sa pripevní na fasádu lepením alebo mechanicky príchytkami. Na tepelnú izoláciu sa potom uloží vrstva lepiacej malty s výstužnou tkaninou a finálnou povrchovou omietkou s náterom. Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa uplatňujú mokré stavebné procesy. Tieto systémy obvykle pozostávajú z nasledovných vrstiev: # spojovacia vrstva s jestvujúcou konštrukciou (lepiaca malta), - tepelnoizolačná vrstva (zvyčajne dosky penového polystyrénu alebo polyuretánu príp. minerálnovlaknité dosky), # výstužné vrstvy obsahujúce výstužné rohože, pletivá alebo mriežky # povrchové vrstvy (omietky silikátové, minerálne, silikónové alebo dekoratívne z rôznych kamienkov či farebného piesku) # doplňujúce profily a lišty (dilatačné, soklíkové a pod.). V kontaktných systémoch sú zvyčajne použité izolačné materiály na báze minerálnych vlakien alebo PPS. Pri voľbe izolácie si stavebník musí pamätať zásadu, že difúzny odpor jednotlivých vrstiev obvodového plášťa by mal smerom von klesať. Ak nie je tomu tak mal by požiadať o posúdenie nutnosti parozábrany na vnútornom povrchu. Miesta ohrozené striekajúcou vodou však musia byť ošetrené vhodnou nenasiakavou izoláciou (napr. extrudovaný polystyrén). V každom prípade však izolované konštrukcie by mali byť suché. Vlhké murivá je nutne najprv sanovať z hľadiska hydroizolácie a až potom zatepľovať.Pri kontaktných systémoch zatepľovania sa odporúča uplatniť samozhášavý penový polystyrén s objemovou hmotnosťou 15 kg/m3 a minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou minimálne 150 kg/m3, pri ktorých nedochádza k rozvlákňovaniu. Možno použiť aj minerálno-vláknité lamely.

Odvetrané systémy

Základným princípom odvetraných systémov zatepľovania je umožniť bezproblémový odvod vodných pár z obvodového plášťa, prenikajúcich zvnútra. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa na fasádu pripevnia zvislé lišty. Medzi ne sa na fasádu osadí tepelná izolácia, ktorá môže byť prilepená alebo mechanicky prichytená úchytkami. Na zvislé lišty sa prichytia vodorovné laty a na ne sa pripevní vonkajší obklad. Pri týchto zatepľovacích systémoch sa používajú suché montážne procesy a vytvára sa samostatná tepelnoizolačná vrstva oddelená od povrchovej vrstvy vzduchovou medzerou. Vzduchová medzera umožňuje účinné odvetranie fasády pri súčasnom zachovaní hodnoty tepelnej izolácie. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa odporúča uplatniť minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou 75 - 90 kg/m3, prípadne s povrchovou úpravou (kašírovanou) netkanou sklotextíliou.

Plesňe v stavebných konštrukciách, ako na to?

PLESNE

S problémami výskytu plesní v stavbách, a nielen bytových, sa stretávame pomerne často. Jednotlivé prípady sa riešia "osvedčenými" prostriedkami chemickej likvidácie, ktoré majú spravidla krátkodobý účinok, lebo problém plesní sa nerieši bez analýzy príčin.

Voda je životne dôležitý prvok, no stenám budov akosi neprospieva. Keď sa do nich dostane, býva to obvykle začiatok ich konca. Voda, či už ako vzlínajúca vlhkosť z pôdy, presakujúca cez narušené stavebné prvky a kondenzujúca na stenách, ohrozuje stavbu zvnútra i zvonku, od pivnice po strechu. Najskôr padnú vlhkosti za obeť tepelnoizolačné vlastnosti, potom omietka, tehly, malta, ale aj drevo. Dokonca aj betón; ak nie je dobre zaizolovaný, nie je pred ňou chránený. Pritom sa poškodenie začína často nenápadne: trochu potuchnutý zápach alebo kde-tu malé vlhké fľaky, trhliny a odpadnutá omietka - náznaky rozkladného procesu. Ďalším stupňom, nebezpečným z pohľadu životných podmienok človeka, sú plesne, ktoré v takomto prostredí majú dokonalé podmienky na svoj rast.

O čo ide?

Plesne - mikromycéty - mikroorganizmy sú jedno- alebo viacbunkové organizmy, eukaryotické, heterotrofné. Na výživu sú nenáročné, schopné rásť v prostredí s minimálnym obsahom organického uhlíka, dusíka a anorganických solí. Niektoré mikromycéty sú odkázané na rastové faktory, najčastejšie na tiamín alebo biotín. Všeobecne vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok kyslíka, vlhkosť a teplotu 20 až 30 °C (ideálne podmienky).

Patria medzi parazity, prípadne hyperparazity - živiny získavajú z rôznych neživých (odumretých) organických substrátov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.

Väčšina mikromycét má stielku z vlákien - hýfov, ktoré sa vetvia, vzájomne spletajú, a vytvárajú tak podhubie - mycélium. Mycélium sa delí na časť vzdušnú, ktorá plní úlohu reprodukčnú, a na časť vegetatívnu, ktorá je prilipnutá a vnorená do substrátu a zabezpečuje prijímanie živín. Mikromycéty sa rozmnožujú najčastejšie spórami, ktoré môžu vznikať rôznymi spôsobmi. Spóry sa šíria vzdušnou cestou, priamym prenosom z infikovaných zdrojov (potraviny, ovocie, zelenina, bytové kvety, pôda a pod.) a vlastným rozrastaním.

Ak majú plesne vytvorené podmienky, ktoré sa považujú za optimálne, vytvárajú porasty rôznych farieb - od bielej cez žltú, ružovú, oranžovú, sivozelenú po čiernu. Vyskytujú sa bodovo až veľkoplošne. Plesne rastú na stavebných materiáloch s občasne zvýšenou vlhkosťou, prakticky vždy ako heterogénna zmes viacerých druhov, ktoré sa v existencii navzájom podporujú, a tak prežívajú aj v dlhodobo nepriaznivých podmienkach.

Vlhkosť stavebných konštrukcií a budov

Podmienkami vzniku a rastu plesní je zvýšená vlhkosť podkladu a vzduchu, teplota podkladu a vzduchu od +5 do + 50 °C, nedostatočné vetranie, slabé, prípadne žiadne slnečné žiarenie, pH podkladu od stupňa 3 do 10, pričom je nezanedbateľným faktorom čas trvania týchto podmienok.

Príčinami vlhkosti v stavebných konštrukciách a budovách môžu byť: vlhkosť atmosférická, sorpčná, vzlínajúca, technologická - zabudovaná, kondenzovaná, vlhkosť z porúch zdravotno-technických zariadení či druhotná vlhkosť z neodborných technických zásahov v budovách a v blízkosti objektov. V byte sa s plesňami často stretávame v miestach tepelných mostov v obvodových stenách. Zrejmá je tiež súvislosť medzi znižovaním infiltrácie vzduchu do bytu (napr. dodatočné utesnenie krídiel okien a dverí - silikón, kovotes, polyuretán, guma, prípadne použitie plastových okien) a nedostatočným vetraním. Hubové kultúry rastú nielen na povrchu, ale prenikajú do vnútra materiálu. Ak je napadnutie staršie, huby už prenikli hlboko do materiálu a začali s ničením náterov, tapiet alebo omietky. Tu nepomôžu obvykle bežne dostupné protiplesňové prostriedky. Prečo je odstránenie plesní aj v dnešnej dobe ťažké, najlepšie ukazuje porovnanie so stavebnými technikami v minulosti. Vtedy používané stavebné materiály ako hlina, íl alebo drevo preukazovali priaznivejšie hodnoty, pokiaľ ide o difúziu pár a kapacitu prijatých vodných pár, než novšie stavebné materiály ako napríklad betón, polystyrén atď. Veľké množstvá umelých prímesí v disperzných omietkach, farbách a v tapetách ohraničujú reguláciu vlhkosti na povrchoch stien, na rozdiel od skôr používaných materiálov ako vápenné omietky, kriedové alebo glejové farby atď.

Technológie sanácie a likvidácie plesní

Riešenie problému obvykle vyžaduje tri stupne sanačného zásahu:

  • Zistenie stavu, v ktorom zhodnotíme estetické prejavy hubovitých kultúr, ako sú škvrny na strope alebo stenách, opadaný, prípadne olupujúci sa náter, zápach a rozsah (aj hĺbku) poškodenia omietok dreva a pod. - odborne sa tomu hovorí prieskum stavu.
  • Pod pojmom analýza stavu rozumieme určenie miesta najväčšieho zamokrenia. Pomôže tomu analýza, kde je najmenší, najväčší alebo najbujnejší výskyt hubových kultúr. Najväčší rozsah kultúr nemusí však vždy diagnostikovať miesto poruchy, kadiaľ vniká vlhkosť, to môže byť úplne inde. Miesto najväčšieho výskytu kultúr môže mať len najoptimálnejšie rastové podmienky. Musíme zohľadniť aj časový horizont a za akých podmienok sa problém vyskytol: či išlo o nepriaznivé počasie, búrku, následok inštalatérskych prác a či o výskyt mokrého bodu v blízkosti vlhkej zóny.
  • Oba stupne takto pomôžu pri vyhodnotení a určení príčiny vzniku optimálnych podmienok rastu kultúr. Tie sa môžu vytvárať presakovaním vody prasklinami alebo poréznymi materiálmi v základoch. Môže to byť "len" kondenzácia na studených (prudko ochladzovaných, obvykle severných) stenách. Svoje urobia aj náhodné úniky vody - prasknutia, kanalizácia, netesnosť na rozvode vodovodu atď.


Keď vyhodnotíme tieto tri stupne, vieme prvotnú príčinu. Odstránime ju a potom začneme bojovať s následkami, ktoré sú v interiéri.

Postupnosť zákrokov

Technológie sanácie treba chápať ako systém opatrení, ktorý sa musí použiť či už ide o poškodenie malého a krátkodobého charakteru alebo poškodenie veľmi hlboké. Prvoradé je mechanické odstránenie viditeľne kontaminovaných častí povrchov tapiet, malieb obkladov, ale aj omietok až po podklad za mokra. Okrem viditeľne kontaminovanej plochy treba odstrániť všetky narušené a nepevné časti plochy s rezervou do 20 cm a plochu vyčistiť do hĺbky, vrátane škár v murive. Všetky odstránené a vybúrané časti treba transportovať v uzavretých PE vreciach ešte v mokrom stave. Priestor sa po búracích prácach nesmie vysávať (filter vysávača nezachytí spóry).

Potom nasleduje dezinfekcia

Na dezinfekciu sa používajú chemické prostriedky ( BIOSTAT ASANEX 500ml ). Použitý prípravok nesmie vytvárať film, . Pred chemickou dezinfekciou sa osvedčilo opálenie podkladu propánbutánovým horákom tak, aby povrchová teplota podkladu bola min. 80 °C. Malé plochy možno prehriať a vysušiť infražiaričmi. Pri tejto teplote sa zničia všetky zárodky húb prerastené do hĺbky konštrukcie.

Prevencia je však najdôležitejšia

V priestoroch potenciálne náchylných na vznik plesní treba na povrchové úpravy používať materiály bez polymérov s vysokým pH, príp. materiály s obsahom protiplesňových prípravkov a prednostne uplatniť vápenné omietky, pačoky a maľby.

Na miestach s nižším odporom proti prestupu tepla s nižšou povrchovou teplotou (kúty, preklady, medziokenné stĺpiky, niky) treba používať tepelnoizolačné prípravky (Termo-Color 375g ) alebo farby ( Termo-izolačná farba 5kg ), uprednostňovať spojivo vápna alebo sadry. Do zámesovej vody je vhodné pridávať fungicídne prípravky(BIOSTAT Profi 25g )

Myslieť musíme i na zvýšenie tepelného odporu obvodových konštrukcií (zateplenie budovy z vonkajšej strany). Potrebné je zníženie vlhkosti obvodových konštrukcií podľa príčin zvýšenej vlhkosti sanačnými metódami, napr. založenými na prúdení vzduchu - odvetrávacie systémy, chemickými - infúzne clony, elektrofyzikálnymi - elektroosmóza , sanačnými úpravami povrchov muriva, pri režných a kamenných obkladoch odporúčame hydrofobizačné úpravy povrchov. Nesmie sa zabudnúť na doplnenie tepelnej izolácie striech a obvodových plášťov.

Najdôležitejším prvkom však zostáva zníženie vnútornej vlhkosti vzduchu. Metód je veľmi veľa, najdôležitejšia je však aktivácia prirodzeného vetrania vhodným stavebnotechnickým opatrením.

Zateplenie ako na to?

Tepelná izolácia budov, obytných i priemyselných sa vďaka neustálemu rastu cien palív a tlaku ekológov o ich čoraz menšiu spotrebu stáva jednou z veľmi dôležitých častí moderného stavebníctva. Z tohto dôvodu je potrebné využiť všetky možnosti, ktoré má dnešná technológia k dispozícii na zníženie prevádzkových nákladov a zlepšenie parametrov, jestvujúcich alebo nových stavieb. Jednou z veľmi účinných a reálne dostupných možností je práve tepelná izolácia obvodových plášťov. Nejaký čas sa pre zlepšenie tepelnoizolačných vlastností používali sendvičové konštrukcie - izolácie vo vnútri zdvojeného muriva. Tieto systémy, okrem toho, že boli veľmi pracné a drahé, neriešili dostatočne problém tepelnej izolácie, pretože museli byť nevyhnutne z konštrukčného hľadiska prerušované, a tak strácali značnú časť dosiahnuteľných parametrov. Zámerom každého vonkajšieho zatepľovania obvodových plášťov budov je vytvoriť jednoliaty tepelnoizolačný systém bez tepelných mostov.

Prednosti, rovnako ako úspory ktoré prinášajú takéto postupy sú nevyčísliteľné:

  • zníženie spotreby energie na vykurovanie v rozsahu cca 50%
  • zníženie výkonu tepelného zdroja nie je potrebné aplikovať vonkajšiu omietku pod
  • zateplovací systém. značné skrátenie doby použitia lešenia jednoduchá aplikácia systému
  • úplné vylúčenie možnosti vzniku trhlín v opláštení, vďaka sklotextilnej pásovej výstuži vloženej do plastickej stierky ktorá je schopná prenášať aj väčšie pohyby a deformácie pod omietkou
  • zvýšená tepelná pohoda v obydliach aj v letnom období citeľné zníženie potreby palív a tým zníženie znečistenia ovzdušia
  • lepšie fungovanie vykurovacieho zariadenia vystaveného menšej záťaži úplné vylúčenie tepelných mostov v miestach nosníkov, stropov, atď. značne zmiernenie tepelného prestupu


Tepelná pohoda - Dôležitým kritériom pre príjemný pocit tepelnej pohody je teplota a vlhkosť ovzdušia v miestnosti. Pritom platí: čím vyššia je teplota povrchu steny zvnútra, tým je príjemnejšia klíma v miestnosti. Domy postavené do roku 1964 chránia svojich obyvateľov iba na 25 až 50 percent. Ploché strechy sú z tohto hľadiska najhorším riešením, pretože voda na streche ruší účinok aj malej izolácie. Mladšie domy by mohli byť úspornejšie z hľadiska spotreby energie, pravda, keby stavebníci a projektanti mali záujem využívať moderné materiály a nové stavebné technológie. Sú normy, podľa ktorých sa vypočítava spotreba energie na vykurovanie (lepšie povedané, tepelné straty budov pri vykurovaní ústredným kúrením) pri použití konkrétnych stavebných materiálov a stavebných technológií. Majú však iba odporúčací, nie záväzný charakter. (Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky dodržiavanie spomínaných ukazovateľov kontroluje iba pri poskytovaní štátnej podpory či dotácie na dodatočné zateplenie bytového alebo rodinného domu.) V takom prípade sa môžu na zateplenie použiť len certifikované systémy zateplenia, ktoré zbytočne neplytvajú energiou na vykurovanie stavby. Tepelno-technické vlastnosti sú na stavebných materiáloch vyznačené, teda pre každého prístupné. Žiaľ, stavebník, ktorý nežiada o štátnu finančnú pomoc, môže postaviť, alebo na zateplenie použiť aj materiály, ktoré nezamedzujú plytvanie energiou. Ostáva teda na ňom, či si postaví (zrekonštruuje) bývanie s dobrými alebo horšími tepelno-technickými vlastnosťami a či prevádzka stavby bude lacnejšia, úspornejšia a ekologickejšia. Podľa sledovania tepelných únikov v rodinných domoch sa až 32% tepelných strát prejavuje na kúrení (zmena rôznych druhov energie na tepelnú, nedokonalé spálenie, únik cez komín, nízka účinnosť tepelných zdrojov), 20% tvorí únik cez sklá okien, 8% cez škáry, 6% do neohrievaných miestností (pivnice, komory) a 18 % tepla unikne cez vonkajšie steny domu. Tieto prestupy tepla sa dajú jednoducho vidieť pomocou bezkontaktných termografických fotografií snímajúcich tepelnú energiu vo viditeľnom spektre infračerveného žiarenia. Stavebné časti objektu vykazujúce vyššiu teplotu (horšie izolujú), sú zachytené svetlejšie (viď obr).

Najúčinnejšie je komplexné zateplenie budovy, pri ktorom riešime nielen obvodové steny, ale aj strechu a okná. Pravda, aj pri nich treba myslieť na pravidelné odvetrávanie miestností, keďže pri moderných oknách odpadá vetranie cez obvyklé netesnenie a škáry okolo okien a spojov panelov. Ak by sa na vetranie zabudlo, alebo pri zateplení nesprávne určilo, nastala by kondenzácia vlhkosti v miestnosti, ktorá môže spôsobiť pleseň na stenách.

ZATEPĽOVANIE - ako nenaletieť....

Zatepľovanie je náročná a vysoko - špecializovaná práca, neoplatí sa na nej šetriť. Jeho kvalita závisí od správne zvoleného zatepľovacieho systému, výberu všetkých materiálov a komponentov, ale aj od presných výpočtov urobených na konkrétnej stavbe a kvalitného projektu. Pre orientačné výpočty zostavenia výberu vhodného kontaktného (sendvičového) zateplenia slúži prevodná tabuľka súčiniteľa prestupu tepla U (podľa normy STN 7305 40-2 ktorá určuje podmienky pre zateplenia obvodových plášťov budov). Naša firma Vám ponúka profesionálny výber správneho druhu a návrh optimálnej hrúbky izolačného materiálu podľa jestvujúcej konštrukce, prípadne si môžete sami vypočítať minimálne požadovanú hrúbku izolačného materiálu (v tomto prípade napr. polystyrénu) na stránkehttp://www.brickon.sk/090_horna/04_tepelna/vypocet_zateplenia/posudenie.html

  • Pre stavby v relatívne dobrom stave je vhodný zatepľovací systém z polystyrénu expandovaného (PSE-SF), nobasilu. Pre povrchy s vyššou mierou namáhania (pôsobiaca vlhkosť, sokle ...) odporúčame použiť dosky z extrudovaného polystyrénu (XPS-SF) so zníženou nasiakavosťou.
  • Starým, poškodeným a veľmi vlhkým múrom viac vyhovuje zatepľovací systém s využitím minerálnych vlákien, prípadne polystyrénu s dierkami, alebo viazanej trstiny ktoré viac prepúšťajú vlhkosť, aj keď sú finančne nákladnejšie.
  • Na zatepľovacie práce je vhodné najmä jarné a jesenné obdobie, keď slnko nehreje veľmi prudko. Skôr ako sa do akcie pustíme, najlepšie je ak sa poradíme s odborníkom. Zváži potreby konkrétnej stavby, vypočíta hrúbku materiálu na zateplenie (podľa uvedenej tabuľky), zistí nároky stavby na odvetrávanie, aby použitím nevhodných materiálov nedochádzalo napríklad k dodatočnému vlhnutiu budovy alebo iným nedostatkom. Na základe odporúčaní a aj vlastných finančných možností, si zákazník môže vybrať primeraný zatepľovací systém. Mal by pri tom dbať i na kvalitnú realizáciu. Pretože iba na zatepľovací systém, pri ktorom boli dodržané všetky náležitosti, platí záručná doba dodávateľa (túto poskytujú aj špecializované predajne na uvedené materiály, nie však na ich nesprávnu kombináciu alebo aplikáciu).
  • Nakoľko je zatepľovanie budov žiadaným produktom poskytuje na našom trhu tieto služby veľa skúsených i menej skúsených organizácií ktorým ide len o vytvorenie zisku. Jednou z možností orientácie medzi nimi je tiež to, či majú licenciu od Technického a skúšobného ústavu v stavebníctve, prípadne osvedčenie výrobcu zatepľovacieho systému, alebo jednoducho na základe referencií a odporúčaní.


Zatepľovanie už dávno nie je módnou záležitosťou, ale krok k zdravému bývaniu a k šetreniu energie.

V súčasnej dobe výrazného zvyšovania cien energií je zatepľovanie budov veľmi aktuálne hlavne z dôvodu finančných úspor pri užívaní budov. Zlepšenie tepelnej ochrany budov zateplením súvisí so zabezpečením základných požiadaviek na stavby v oblasti zdravia, hygieny a znižovania energetickej náročnosti pri prevádzke budov.  Samotným zateplením neriešime len zníženie nadmernej spotreby energie budov na vykurovanie, ale môžeme vyriešiť aj problémy týkajúce sa nízkych tepelnoizolačných vlastností materiálov použitých pri výstavbe, ktoré boli poplatné stavu poznania problematiky v dobe realizácie. Takisto môžeme odstrániť aj nadmernú vlhkosť v stavebných konštrukciách z ktorej vznikajú poruchy na konštrukciách ako:

  • kondenzácia vody na stenách, stropoch ( podlahách), orosovanie okien a s toho vyplývajúci výskyt plesní na obvodových konštrukciách,
  • statické poruchy v dôsledku teplotných dilatácií,
  • tepelná nepohoda v budovách ( poklesy vnútorných teplôt pri prerušení vykurovania v zimnom období a vzostup vnútorných teplôt v letnom období ),
  • poruchy v dôsledku pôsobenia agresívneho ovzdušia na nechránený vonkajší povrch.


Pred samotným rozhodnutím stavebníka o zateplení budovy, alebo o dadatočnom zateplení je dôležité urobiť projekt zatepľovania. Aby tento projekt adekvátne odrážal odporúčania platných noriem, ako aj požiadavky stavebníka a samotné zatepľovanie bolo efektívne je potrebné poznať tepelnoizolačné vlastnosti materiálov budovy a jej konštrukcií ( tepelné mosty, detaily ), ako i vzájomné pôsobenie jednotlivých materiálov. Nedeliteľnou súčasťou je samozrejme výber vhodného a kvalitného  materiálu na zatepľovanie budovy, ako aj výkon dozoru nad samotnou realizáciou zatepľovania odborne spôsobilými osobami.

Prečo zatepľovať?

Dôvody zatepľovania budov z pohľadu stavebníka môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to ekonomické a technické. Tieto   dôvody   nadobúdajú  reálnu podobu hlavne pri dodatočnom  zateplení budov, kde sa samotným zatepľovaním zlepšuje fyzický stav budov, odstraňujú sa nedostatky zo zanedbanej údržby  a zároveň sa približujú technické parametre konštrukcií súčasným požiadavkám kladených na stavebné konštrukcie.

Základné ekonomické dôvody ( ktoré majú bezprostredný vplyv na prevádzkovateľa (majiteľa ) budov ) sú tieto:

  • nižšie finančné náklady na vykurovanie budovy ( podľa niektorých autorov úspora je 30-40 % z celkového množstva energie na vykurovanie budovy a z  toho vyplývajúca úspora financií vydávaných na vykurovanie )
  • finančná úspora pri skrátenej vykurovacej sezóne
  • nižšie náklady oproti prípadnej klimatizácií v budove
  • lepšie využite vnútorného priestoru budov spôsobené  vyššou vnútornou povrchovou  teplotou konštrukcií

Pri novostavbách ešte môžeme alkulovať s menšími investíciami do zdrojov tepla, rozvodov ako aj vykurovacích telies. Investícia do zateplenia budovy je v neposlednom rade pri stúpajúcich cenách energií výhodná a jej zhodnotenie rastie z narastaním týchto cien.

Medzi technické dôvody patria:

  • prevencia porúch konštrukcií, odstránenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu obvodových konštrukcií ( hlavne v miestach tepelných mostov )
  • lepšie využite tepelnoakumulačných vlastností budov ( výhodnejší priebeh cyklu chladnutia a ohrevu miestnosti pri prerušovanom vykurovaní )
  • celkové zlepšenie tepelnej pohody v miestnostiach budov
  • zlepšenie akustických vlastností konštrukcií budov ( hlavne pri umiestnení na frekventovaných miestach pri komunikáciách resp. centrách miest )

Zateplením budova získava aj nové architektonické, prípadné farebné riešenie, kde pri súčasných možnostiach je možný výber z celej škály farebných odtieňov a rôznych štruktúr povrchových úprav.

Spôsoby zateplenia a zatepľovacie systémy

Podľa druhu konštrukcie, ktorá je predmetom zateplenia môžeme zatepľovanie rozdeliť na:

  • zatepľovanie obvodového plášťa
  • zatepľovanie strešného plášťa
  • zatepľovanie otvorových konštrukcií
  • zatepľovanie vnútorných konštrukcií, ktoré rozdeľujú miestnosti s rôznou teplotou vnútorného vzduchu.


Samotné zatepľovanie obvodového plášťa budovy môžeme previesť rôznymi spôsobmi a to:

  • s tepelnou izoláciou na vonkajšej strane konštrukcie ( vonkajšie zateplenie )
  • s tepelnou izoláciou na vnútornej strane konštrukcie ( vnútorné zateplenie )                        
  • s tepelnou izoláciou vo vnútri konštrukcie ( vrstvená konštrukcia – nie je obvyklí pri dodatočnom zateplení )

Na Slovensku je využívané najmä zatepľovanie  s tepelnou izoláciou z  vonkajšej strany konštrukcie.

Zatepľovacie systémy obvodového plášťa z hľadiska princípov skladby jednotlivých vrstiev, použitých materiálov a doplnkov delíme na:

  • odvetrané ( montované ) zatepľovacie systémy, ktoré sa skladajú z  tepelnoizolačnej vrstvy, kotviacej a nosnej konštrukcie, odvetranej vzduchovej vrstvy a obkladu ( v súčasnej dobe je vydaných 15 osvedčení pre odvetrané zatepľovacie systémy )
  • kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré sa skladajú so spojovacej vrstvy, tepelnoizolačnej vrstvy, výstužnej vrstvy s výstužnou mriežkou a povrchovej vrstvy so základným alebo elegačným náterom ( v súčasnej dobe je vydaných 39 osvedčení podľa zákona 90/1998 Z.z. pre kontaktné zatepľovacie systémy ).


Kontaktné zatepľovacie systémy zaznamenávajú rozmach najmä od roku 1991 a  sú stavebníkmi najviac aj využívané pri zatepľovaní budov. Samostatnou kapitolou zatepľovania sú tepelnoizolačné omietky, ktoré sa používajú aj v dnešnej dobe hlavne pri dodatočnom zatepľovaní historických stavieb. Maximálna hrúbka tepelnoizolačnej omietky je cca. 60 mm. Súčiniteľ tepelnej vodivosti týchto omietok sa pohybuje v rozmedzí λ=0,09 W.m-1K-1 u štandardných omietok až λ=0,04 W.m-1K-1 u nadštandardných omietok ponúkanými niektorými firmami.

Kontaktné zatepľovacie systémy

Kontaktné zatepľovacie systémy sú na Slovensku najrozšírenejšie zatepľovacie systémy. Princíp je založený na jeho skladbe, ktorá obsahuje vysoko účinný izolant. Ako tepelná izolácia sa najčastejšie používa tuhý samozhášavý penový polystyrén, extradurovaný polystyrén, tuhé minerálne vláknité dosky ( niekedy sa vyskytuje aj korok a penový polyuretán ). Táto tepelná izolácia je lepená pomocou lepiacich stierok ( min. na 40% povrchu ) na vopred pripravený podklad a proti odtrhnutiu saním vetra sa kotvia tanierovými hmoždinkami  množstve podľa statického výpočtu (min. 4 ks/1m2 ). Na takto nalepené platne ( predtým prebrúsené ) je do tenkej vrstvy lepiacej stierky vtlačená a tým ukotvená sieťovina so sklenných vlákien, ktorá sa na jej stykoch prekrýva so susediacim pásom v šírke min. 10 cm. Po zaschnutí stierky a nanesení podkladného penetračného náteru sa systém uzavrie povrchovou úpravou. Povrchové úpravy môžu byť na báze minerálnych a silikátových omietok ( dobrá priepustnosť vodných pár, odolné voči zašpineniu ), disperzných a  silikonových živíc ( široký sortiment farebných odtieňov, vysoká pružnosť, odolné voči zašpineniu ), dekoratívnych omietok ( mozaikové omietky ).

Hlavné výhody kontaktných zatepľovacích systémov sú:

  • technologická jednoduchosť a výkonnosť systému
  • cenová výhodnosť pri porovnaní s ostatnými spôsobmi zatepľovania
  • umožňuje vytvorenie  a riešenie aj náročných stavebných detailov
  • povrchové úpravy poskytujú neobmedzenú farebnú škálu ( odborníci doporučujú na zatepľovacie systémy aplikovať svetlé odtiene)
  • ľahká údržba a opraviteľnosť, vyvážená životnosť všetkých komponentov
  • môže mať prírodný vzhľad povrchovej úpravy s voliteľnou štruktúrou
  • pri betónových konštrukciách zamedzuje karbonizácii betónov


Medzi nevýhody týchto systémov môžeme zaradiť náročnú prípravnú fázu ( podklad,kvalifikovaný návrh ), závislosť účinnosti systému od kvality vybraných materiálov a od spôsobu a kvality prevedenia realizácie prác pri zatepľovaní (zväčšujúca sa prácnosť pri realizácií členitých obvodových plášťoch ). Kontaktné zatepľovacie systémy sa doporučujú použiť pre zateplenie rodinných domov, obytných ( panelových domov ) a občianskych budov.

Záver

Zatepľovanie už dávno nie je módnou záležitosťou, ale krok k zdravému bývaniu a k šetreniu energie.

V súčasnej dobe výrazného zvyšovania cien energií je zatepľovanie budov veľmi aktuálne hlavne z dôvodu finančných úspor pri užívaní budov. Zlepšenie tepelnej ochrany budov zateplením súvisí so zabezpečením základných požiadaviek na stavby v oblasti zdravia, hygieny a znižovania energetickej náročnosti pri prevádzke budov.  Samotným zateplením neriešime len zníženie nadmernej spotreby energie budov na vykurovanie, ale môžeme vyriešiť aj problémy týkajúce sa nízkych tepelnoizolačných vlastností materiálov použitých pri výstavbe, ktoré boli poplatné stavu poznania problematiky v dobe realizácie. Takisto môžeme odstrániť aj nadmernú vlhkosť v stavebných konštrukciách z ktorej vznikajú poruchy na konštrukciách ako:

  • kondenzácia vody na stenách, stropoch ( podlahách), orosovanie okien a s toho vyplývajúci výskyt plesní na obvodových konštrukciách,
  • statické poruchy v dôsledku teplotných dilatácií,
  • tepelná nepohoda v budovách ( poklesy vnútorných teplôt pri prerušení vykurovania v zimnom období a vzostup vnútorných teplôt v letnom období ),

Energetický certifikát

27.6.2016 Predávate, kolaudujete alebo prenajímate vašu stavbu? Nenechávajte to na náhodu, ale využite túto službu. Dodržte zákon 555/2005 Z.z. a dajte si vypracovať energetický certifikát: a) pri kolaudácií ­ pre novostavby alebo pre rekonštrukcie budovy b) pri... viac

Minerálne vaty ISOVER až so 40% zľavou!

20.5.2015 Pripravili sme pre vás špeciálnu ponuku - minerálne vaty značky ISOVER z našej aktuálnej ponuky si v tomto období môžete zakúpiť až so 40% zľavou! Ak sa potrebujete poradiť pri výbere materiálu alebo výpočte množstva, kontaktujte nás na našej... viac

Výhodná akcia na YTONG !

6.10.2013 Chystáte sa stavať dom a váhate, aký materiál použiť na hrubú stavbu? Práve pre Vás tu máme akciu na pórobetón Ytong až do 35% ! Práca s týmto materiálom je jednoduchá,presná a rýchla, čo sa odzrkadlí aj na cene práce.... viac
Partneri